Jsi jako Tvoje máma

Jsem moc ráda, že se mi naskytla příležitost udělat rozhovor s Renátou Janečkovou, zakladatelkou projektu Vedomá mama.

Renáta je jedna z odvážných žen, které prošly cestou odpuštění své mamince, popsanou v eBooku 3 květy odpuštění a já jsem velmi vděčná, že se rozhodla o svůj příběh podělit.

Renáto, přiblížíš nám trochu Tvůj vztah s maminkou? Jaké bylo Tvé dětství?

Na moje detstvo nemám veľmi pekné spomienky, i keď viem, že tam bolo aj veľa dobrého. To hlavné, čo som si ale odniesla, sú spomienky na krutú autoritatívnu výchovu zo strany oboch rodičov. Krik, bitky, tresty, ponižovanie boli úplne bežné a ja som veľmi trpela, búrila som sa, bola som „drzé a neposlušné decko“.

Vzťah s mamou som mala nedobrý asi odjakživa. Nikdy sme si neboli blízke ako by si mama s dcérou mali byť. Nikdy som vlastne nepochopila prečo. S mojou sestrou takýto vzťah majú. V puberte som rebelovala, potom sa to ukľudnilo a bolo to zopár rokov v prijateľnom stave. Všetko sa zmenilo narodením mojej dcéry v roku 2009, čo u mňa spustilo znovuprežívanie môjho detstva. Všetky rany sa otvorili.

A to Tě přimělo pokusit se mamince odpustit?

Áno, dlhé roky som všetko v sebe dusila a na odpustenie som ani nepomyslela. Prečo aj? Ona by sa predsa mala snažiť o to, aby som jej odpustila, myslela som si. Pred pár rokmi som sa začala intenzívnejšie venovať osobnému rozvoju, predovšetkým v oblasti svojho ženstva.

Nohavice vystriedali sukne, začala som viac vnímať svoje telo a svoj cyklus a začala som chápať, akú úlohu v mojom živote zohráva moja ženská rodová línia.

Moja mama, jej mama, a tak ďalej. Pochopila som, že všetci posúvame ďalej len to, čo sme sami dostali. Na rozumovej úrovni som to pochopila veľmi rýchlo. Hlboko v duši to ale tak ľahké nie je.

Dodnes si pamätám moment, kedy som počas jednej meditácie odrazu ako blesk z čistého neba precítila veľkú pravdu: „Som ako moja mama.“ V ten moment som mnohé pochopila, veľmi sa mi uľavilo. Vzťah sa trochu zlepšil, cítila som uvoľnenie. Napriek tomu to má stále ďaleko od pekného vzťahu.

Baví ma objavovať tieto záhady života, nové pravdy, nové pohľady. Dospela som k záveru, že odpustenie mame bude nevyhnutné. Aby sa mi žilo ľahšie, aby sa odblokovali staré vnútorné bloky, ktoré mi bránia žiť plnohodnotný život.

Jaký byl průběh Tvé cesty odpuštění?

Keď sa mi dostal do rúk e-book 3 květy odpuštění, vedela som, že to nie je náhoda. Bol na to pravý čas. E-book som prečítala na jeden nádych a nevedela som sa dočkať, ako sa o pár dní, keď mi to situácia dovolí, pustím do „práce“.

Najviac som si užila 3 meditácie, ktoré sú jeho súčasťou a ktoré ma nesmierne nadchli.

Boli to krásne a oslobodzujúce zážitky a ja som sa tešila, že som sa do tohto procesu pustila. Už nebolo cesty späť. 

Najsilnejší zážitok bol ale určite záverečný rituál, to bola úplná pecka. Jednou vecou v procese som si ale nebola istá a váhala som, čo robiť. Urobila som dobre, že som sa rozhodla Ti napísať email. Poradila si mi, podporila si ma a ja som vedela, že to zvládnem. Rituál som si veľmi užila.

Už počas procesu odpúšťania som cítila, že trošku niečo povolilo. Opadlo zo mňa akési napätie z môjho vzťahu s mamou a cítila som sa lepšie. Super, som na dobrej ceste!

Jak to cítíš dnes, s odstupem času?

Asi je každému jasné, že takéto odpustenie nie je jednoduchá záležitosť. Nevyrieši sa to za deň ani za týždeň, a tak pokračujem na mojej ceste. Ešte stále sa trápim a nedá mi to spávať. Práve to je môj veľký problém. Som typ človeka, ktorý je príliš „v hlave“, príliš všetko analyzujem, premýšľam, očakávam. A trápim sa.

Asi pred týždňom mi napadlo, že by som mohla v lete na tento môj problém, vzťah s mamou, prestať myslieť a neriešiť to. Ale to som si len tak v duchu povedala, nebolo to vedomé rozhodnutie. A tak sa trápim ďalej…

Jak jsem Tě zatím mohla poznat, nevěřím, že bys to tak nechala. Co bylo pak?

No potom raz v noci, keď som ležala v posteli a nemohla som spať, mi to došlo.

Príliš na seba tlačím a mám pocit, že som povinná zariadiť, aby to medzi nami bolo OK.

Ono to ale nejde a ja by som sa mala zbaviť pocitu, že niečo MUSÍM. A tak mám pocit, že je naozaj čas to na chvíľu pustiť, aby som sa uvoľnila. Možno to pomôže a ak by aj nie, veľmi by mi prospelo, aby som sa tým nejaký čas netrápila.

A bola som šťastná, že keď som sa radila s Tebou, dala si mi rovnakú radu. Podporila si ma v tom, aby som to pustila a nechala chvíľu tak. Lebo aj to niekedy treba. Viem, že je to presne to, čo teraz potrebujem urobiť.

Vďaka Tebe som si uvedomila, že nepracujem na vzťahu, ale na sebe. 

A tak sa teším na leto, ktoré už je v plnom prúde, ešte viac.

Zabýváš se vědomou výchovou, jsi autorkou úspěšného eBooku Návod na šťastné dieťa s podtitulem 11 krokov k spokojnému a sebavedomému dieťaťu. Ovlivňuje podle Tebe nedořešený vztah s rodiči výchovu dětí a jak?

Odpoveď je jednoznačne ÁNO. Myslím, že je to prepojená nádoba. Výchova, ktorú sme ako deti dostali a výchova, ktorú teraz žijeme s našimi deťmi. Čiže nech sa akokoľvek budeme snažiť, nikdy to nebude dokonalé. Vždy našim deťom odovzdáme aj niečo z toho, čo sme sami dostali.

To, čo ja vnímam ako kľúčové je, aby sme sa snažili odovzdať čo najviac toho dobrého a to, čo bolo škodlivé a deštruktívne, pomaly a vedome odstraňovať. To je úloha nás, rodičov.

O tom, prečo a ako môžeme zmeniť svoje staré vzorce správania, ktoré sme prebrali od rodičov, píšem aj vo svojom eBooku Návod na šťastné dieťa. Čitateľky sa v ňom dozvedia aj to, čím tieto škodlivé vzorce a frázy nahradiť, ako tieto zmeny postupne zaviesť do svojho života. Výsledkom bude spokojné a sebavedomé dieťa, ktoré si je vedomé svojej hodnoty a cíti, že je milované.

Když se řekne: „Jsi jako Tvoje máma“, co to v Tobě vyvolává?

Túto vetu vnímam ako veľkú životnú pravdu. Keď ju žena prijme, mnohé sa zmení a mnohé pochopí…

Ďakujem za pripomenutie:-)

Rádo se stalo:-). Máš nějaké doporučení, nebo povzbuzení pro mé milé čtenářky, které tuto větu zatím vnímají negativně?

Všimla som si,  že táto veta vo veľa ženách vyvoláva negatívne pocity. Cítia odpor, hnev, rozhorčenie. „To teda nie, ja nechcem byť ako moja mama!“ alebo „Ja predsa nie som taká hrozná, ako ona.“

Nuž, milé ženy, mám pre vás zlú správu. Ste ako vaše mamy. A vaše dcéry budú zase ako vy. To je zákon prírody, alebo ako by som to nazvala. Je to prirodzený kolobeh života, je to vlákno, ktoré spája všetky ženy v rodovej línii. Nijako sa tomu neubránime. Naopak, čím skôr túto pravdu prijmeme, tým skôr pochopíme a prijmeme naše mamy. Také, aké sú. A to je prvý krok a kľúč k napraveniu vzťahu s mamou.

Aby ste ma pochopili správne, neznamená to, že sme PRESNE ako naša mama. Nie, určite sme každá v mnohom iná, no zároveň v mnohom tak podobná. Odkedy som si to uvedomila, vidím to stále jasnejšie a nestačím sa diviť. Pretože aj ja som si vždy hovorila

Nebudem ako moja mama.

Teraz viem, ako veľmi som sa mýlila.:-)

Krásný závěr. Děkuji Ti Renáto, za velmi inspirativní rozhovor.

A pokud Vás, zajímá více o vědomém mateřství, podívejte se na stránky renatajaneckova.sk. Jestli Vás zaujalo téma, jak odpustit své mamince nebo někomu podobně blízkému, můžete se podívat také na eBook 3 květy odpuštění, který Vás provede cestou odpuštění krok za krokem. Pomůže Vám osvobodit se a oslavit svou jedinečnost, i když v něčem trochu podobnou mamince:-)